Najčastejšie vyhľadávaní výrobcovia meracej a regulačnej techniky
Mnoho priemyselných odvetví sa musí vo svojich prevádzkach vysporiadať s nebezpečenstvom výbuchu. Ide najmä o chemický a petrochemický priemysel, ale aj bane, farmáciu, potravinársku výrobu a odpadové hospodárstvo. Pre takéto prostredie existujú záväzné normy a vyhlášky, pričom legislatíva sa líši podľa regiónu. Aké povinnosti majú prevádzkovatelia priestorov s nebezpečenstvom výbuchu v SR?
Aby ste mohli správne zaistiť priestor proti výbuchu, musíte najskôr poznať mieru nebezpečenstva a typ výbušného prostredia. Na základe týchto informácií potom môžete implementovať rôzne spôsoby ochrany proti výbuchu.
Ide o priestory, kde môže vzniknúť alebo je stále prítomná výbušná zmes plynu so vzduchom. Jedná sa najmä o chemický a petrochemický priemysel, čerpacie stanice či hlbinné bane. Podľa miery nebezpečenstva sa rozlišujú zóny 0 (najvyššie až trvalé riziko), 1 (riziko výbuchu vzniká za určitých podmienok) a 2 (nízke riziko, napríklad pri nečakanom úniku horľavej látky).
Ide o priestory, kde môže vzniknúť alebo je trvale prítomný oblak zvíreného horľavého prachu. Takými sú najmä mlyny a píly, ale aj rôzne ďalšie oblasti potravinárstva (spracovanie kakaa, múky, škrobu atď.), chemického priemyslu či farmácie. Miera rizika sa označuje podobne ako v prípade priestorov s nebezpečenstvom výbuchu plynov a pár - 20 (najvyššie alebo trvalé riziko), 21 a 22 (nízke riziko).
Výbuch môže vzniknúť kvôli iskre alebo kontaktom prchavej látky s horúcim povrchom. Rôzne látky majú ale rôzne vlastnosti, a teda aj mieru nebezpečenstva. Podľa toho sú rozdelené do skupín I, II a III a ďalej označené písmenami A, B a C.
Skupinu I tvoria banské plyny, skupinu II ďalšie plyny a pary, skupinu III prachy. Písmeno C označuje najviac prchavé látky, písmeno A potom najmenej prchavé.
V USA a Kanade sa banské aj ostatné plyny a pary označujú číslom I, prachy číslom II. Miera nebezpečenstva výbuchu je označovaná písmenami, avšak v opačnom poradí: A (najvyššie riziko) - G (najnižšie riziko).
Výbuchu je nevyhnutné zabrániť všetkými dostupnými prostriedkami, teda je nutné minimalizovať koncentráciu prchavej látky a zamedziť jej kontaktu so zdrojom výbuchu (iskra alebo horúci povrch, ale napríklad aj plameň, slnečné žiarenie, trenie atp.). Medzi základné metódy ochrany proti výbuchu teda patrí:
Z vyššie uvedených informácií vyplýva, že je nevyhnutné v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu používať iba také elektrické zariadenia, ktoré majú pre toto špecifické prostredie certifikáciu. V bežných elektrických zariadeniach vzniká množstvo nepatrných iskier, ktoré bežne nevnímate, ich pôsobením ale môže vzniknúť výbuch. Nebezpečná je tiež teplota zariadenia.
Označenie zariadenia do prostredia s nebezpečenstvom výbuchu. Zdroj: Wikimedia.org
Konštrukcia elektrického zariadenia do prostredia s nebezpečenstvom výbuchu musí znemožniť prístup horľavej látky k iskre či horúcemu povrchu. Elektrické zariadenia do výbušných prostredí preto musia mať tzv. Iskrovo bezpečné obvody alebo špeciálne uzávery pre elektrické obvody - napríklad olejové, pieskové, tlakové, zariadenie môže byť aj zaliate špeciálnou hmotou. Nebezpečenstvo rozšírenia výbuchu sa rieši tzv. pevným záverom.
Zároveň má každé zariadenie určitú povrchovú teplotu. V priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu nesmie byť maximálna povrchová teplota vyššia ako 2/3 teploty bodu vznietenia danej výbušnej látky. Ak sa teda v prostredí nachádza látka, u ktorej dochádza k nebezpečenstvu vznietenia pri teplote 60° C, je možné používať len zariadenia s maximálnou povrchovou teplotou 40° C. Povrchovú teplotu zariadenia označuje tzv. teplotná trieda (T1 - T6).
POZOR: Teplota vznietenia látky je teplota, pri ktorej dochádza k tzv. samovznieteniu látky bez externého zdroja zapálenia - zamedzenie kontaktu s ohňom či iskrou preto nie je dostatočné.
V prostredí s nebezpečenstvom výbuchu je možné používať iba tie spotrebiče, ktoré mierou zabezpečenia zodpovedajú danému alebo vyššiemu riziku. To znamená, že ak je napríklad zariadenie vhodné do prostredia s prítomnosťou látok zo skupiny IIB, je možné ho použiť aj v prostredí s plynom skupiny IIA, nie však IIC. Ak má zariadenie označenie len číslom (I, II, III), možno ho použiť pre všetky kategórie nebezpečenstva - A, B aj C. Číselné označenie I, II, III ale nemožno vzájomne zamieňať, teda napríklad zariadenie pre látky kategórie IIC nie je vhodné do prostredie s rizikom IA alebo IIIB.
Zariadenia sa rozdeľujú do kategórií:
Pre banské prostredie:
Pre povrchové prostredie:
Smernica EÚ o predaji zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu sa nazýva ATEX. Do českej legislatívy bola zanesená ako Nariadenie vlády č. 406/2004 Sb. Zariadenia, ktoré spĺňajú túto smernicu sú označené značkou Ex v šesťhranu.
Štítok na zariadení ďalej obsahuje:
Pre export zariadenia mimo EÚ musíte dodržať legislatívu platnú pre danú krajinu. Na území Ruskej federácie a ďalších postsovietskych krajín platí certifikácia TR TS 012/2011 - O bezpečnosti zariadení pre prácu vo výbušnom prostredí a certifikácia EAC. V USA a Kanade je najčastejšie používanou certifikáciou NEC 500.
Pre zamedzenie výbuchu je tiež dôležité udržiavanie najnižšej možnej koncentrácie výbušných plynov a prachov. Prach sa musí pravidelne upratovať a vysávať, a to aj zo škár, ale predovšetkým z horúcich povrchov. Nebezpečné plyny a pary sa musia vetrať pomocou odsávačov a ventilátorov.
Pre odsávanie nebezpečných plynov slúžia ventilátory do výbušného prostredia s príslušnou certifikáciou, a to vrátane požiarnych klapiek, ktoré zamedzia šíreniu prípadného požiaru. Ventilátory môžu byť zabudované do steny alebo vzduchotechnického potrubia.
Dôležitou súčasťou ventilátorov a vzduchotechnických klapiek do výbušného prostredia je samozrejme motor, ktorý musí mať zabezpečenie podľa typu prostredia a robustné kovové puzdro. Do výbušného prostredia možno používať výhradne elektrické motory s havarijnou funkciou, aby sa v prípade výbuchu a výpadku napájania ventilátory nezastavili.
Ventilátor do výbušného prostredia. Zdroj: Ventilatory.cz
Problematika ochrany prostredia pred výbuchom je samozrejme oveľa komplikovanejšia a individuálna. Každý zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje priestory s nebezpečenstvom výbuchu, má preto povinnosť mať Dokumentáciu o ochrane pred výbuchom (DOPV), v ktorej identifikuje nebezpečenstvo a navrhne plán riešenia. Túto dokumentáciu vám spracuje odborník - dbajte však na to, aby v dokumentácii nebol iba súhrn platnej legislatívy a všeobecné odporúčania. Každá DOPV musí byť vypracovaná na mieru - len tak máte istotu, že riziko výbuchu bude naozaj minimálne.
Bola.cz
