Aj keď má väčšina z nás strach najmä zo smrteľne jedovatého oxidu uhoľnatého, ani oxid uhličitý by sa rozhodne nemal podceňovať. Jeho zvýšená koncentrácia totiž môže spôsobovať zdravotné problémy a v extrémnych prípadoch viesť až k smrti. Ako oxid uhličitý vzniká, aká koncentrácia je pre zdravie ľudí škodlivá a akým spôsobom jeho prítomnosť detekovať?
Oxid uhličitý (CO2) je plyn, ktorý je bez farby a bez zápachu. Je ťažší ako vzduch, a drží sa tak najmä pri zemi. Tento plyn, ktorý je tvorený jedným atómom uhlíka a dvoma atómami kyslíka, je bežnou súčasťou zemskej atmosféry. Oxid uhličitý vzniká najmä počas dýchania a ďalších biologických procesov.
K jeho vzniku dochádza aj pri spaľovaní a produkujú ho mikroorganizmy aj fotosyntetizujúce rastliny. Vzhľadom na to, že je oxid uhličitý produktom radu biologických procesov vrátane dýchania, nachádza sa všade okolo nás. Obvykle tento plyn nie je nebezpečný, v uzavretých priestoroch však môže dosiahnuť zdravie škodlivú koncentráciu.
Zatiaľ čo bežné koncentrácie oxidu uhličitého sú neškodné, vyššie koncentrácie tohto plynu môžu spôsobovať zdravotné ťažkosti. V prirodzenom prostredí sa koncentrácia oxidu uhličitého pohybuje okolo 400 ppm, v priemyselných oblastiach je táto hodnota o niečo vyššia.
Uvádza sa, že človeka negatívne ovplyvňuje koncentrácia CO2 1 000 ppm, pri ktorej sa začíname cítiť unavene. Po prekročení 2 000 ppm dochádza k bolestiam hlavy a zhoršeniu koncentrácie, pri koncentrácii nad 5 000 ppm sa u väčšiny ľudí pridáva aj zrýchlený tep. Koncentrácia, ktorá presahuje 45 000 ppm, môže viesť v dôsledku nedostatku kyslíka až k strate vedomia a následnému úmrtiu. Na Slovensku je limit oxidu uhličitého v budovách stanovený na 1 500 ppm.
Dostatočné vetranie zabezpečí nízku koncentráciu CO2 v miestnosti.
Vysoká koncentrácia oxidu uhličitého, ktorý sa hromadí v uzavretých priestoroch, negatívne ovplyvňuje kvalitu vzduchu. Takzvaný vydýchaný vzduch v miestnosti potom môže spôsobovať únavu, viesť k bolestiam hlavy a mať negatívny dopad na kvalitu spánku.
Otrava oxidom uhličitým sa môže prejavovať aj zmätenosťou, nevoľnosťou a malátnosťou. Ak u niekoho tieto príznaky pozorujete, vyveďte ho na čerstvý vzduch a miestnosť dobre vyvetrajte.
Jediným stopercentne spoľahlivým spôsobom, ako zistiť škodlivú koncentráciu CO2, sú detektory oxidu uhličitého, ktoré nájdete aj pod názvami čidlá, hlásiče alebo senzory CO2. Zmyslami totiž nie je možné tento plyn odhaliť, vzhľadom na to, že je bez farby, chuti a zápachu.
Detektory oxidu uhličitého nájdu svoje využitie nielen v domácnostiach, ale mali by byť umiestnené aj vo verejných budovách, kanceláriách, skleníkoch, podzemných garážach, pivovaroch a vínnych pivniciach, teda v priestoroch, kde je zvýšené riziko kumulácie CO2.
Detektory CO2 vždy vyberajte iba od overených výrobcov, lacné čidlá môžu byť nespoľahlivé. Ak chcete mať naozaj dokonalú kontrolu nad kvalitou ovzdušia vo vašej domácnosti, zvoľte modely s ďalšími čidlami – mnohé detektory CO2 merajú napríklad aj vlhkosť a teplotu, ktoré tiež významne ovplyvňujú kvalitu vzduchu.
Pre čo najvyšší užívateľský komfort zvoľte detektory s displejom, na ktorom vždy uvidíte koncentráciu CO2 v reálnom čase. Zvoliť si môžete aj to, či detektor bude na zvýšenú koncentráciu CO2 upozorňovať svetelným, alebo zvukovým alarmom.
Detektory CO2 obsahujú samotné čidlá a riadiacu jednotku. Čidlá by mali byť umiestnené 10-20 cm nad podlahou, keďže CO2 v miestnosti klesá. Riadiacu jednotku s displejom môžete samozrejme umiestniť do výšky očí.
Pri inštalácii myslite na to, aby čidlo detektora nebolo v prievane, ale aby zároveň k nemu voľne prúdil vzduch. Nesmie byť teda napríklad za nábytkom či ťažkým závesom. Špina, vlhkosť a mastnota môžu znížiť citlivosť senzorov, dbajte preto na to, aby bol detektor umiestnený v suchom a čistom prostredí.
Koncentrácia oxidu uhličitého sa vplyvom dýchania v nevetraných priestoroch rýchlo zvyšuje. Už len dve osoby počas niekoľkých desiatok minút zvýšia koncentráciu CO2 v obývacej izbe na úroveň, ktorá môže škodiť vášmu zdraviu. Odborníci preto odporúčajú pravidelne vetrať a zaobstarať si spomínané detektory oxidu uhličitého.
Vetrajte buď klasicky otvorením okien, alebo prostredníctvom systému riadeného vetrania so spätným získavaním tepla. Pravidelné vetranie jednak zlepšuje kvalitu vzduchu v miestnostiach a jednak zabezpečuje dostatočný prívod kyslíka k plameňom, ak sú v interiéri plynové spotrebiče alebo kotly. Tým sa znižuje riziko vzniku smrteľne jedovatého oxidu uhoľnatého (CO).
Aj napriek tomu, že je oxid uhličitý prirodzenou súčasťou ovzdušia, pri vyšších koncentráciách môže negatívne ovplyvňovať naše zdravie a v extrémnych prípadoch spôsobiť aj smrť. Vždy preto odporúčame do rizikových interiérov inštalovať spoľahlivý detektor oxidu uhličitého, ktorý vás na zvýšenú koncentráciu tohto toxického plynu včas upozorní.