Česká republika je rajom bazénov - na vlastnom pozemku ich má až tretina domácností a v tomto ohľade patríme k svetovej špičke. Či už ide o bazény veľké alebo malé, nadzemné alebo zapustené, vnútorné alebo exteriérové, všetky potrebujú riadnu údržbu. V našom článku sa dozviete, ako zaistiť po celú sezónu krištáľovo čistú a nezávadnú vodu pre bezstarostné vodné radovánky.
Než vôbec začnete s prípravou bazéna na sezónu, musíte si zodpovedať jednu kľúčovú otázku: Akou vodou napustiť bazén? Všeobecne je na tento účel najvhodnejšia voda z hlbokého vrtu alebo z vodovodného radu. Tieto vody sú totiž najmenej znečistené, či už mechanicky alebo organicky, a nevyžadujú preto tak starostlivú údržbu.
Z plytkých kopaných studní je voda viac znečistená organicky aj mechanicky, pred napúšťaním je preto nutné ju vhodne filtrovať a upraviť, v bazéne sa totiž mikroorganizmy rýchlo množia. Obľúbeným riešením je aj napúšťanie bazéna dažďovkou, tu je ale tiež nutné správne upraviť pomocou filtrov na dažďovú vodu. Dažďová voda je navyše kyslá, takže budete musieť upraviť jej pH.
Pred napustením nezabudnite vyčistiť steny a dno bazéna, skontrolujte piesok v bazénovej filtrácii a prípadne ho prepláchnite alebo vymeňte. Po napustení skontrolujte kvalitu vody a vhodne ju upravte.
Vodárne alebo vodoprávny úrad, ktorý vám vydal povolenie na čerpanie podzemnej vody, vám môže nariadiť napúšťať bazén postupne niekoľko dní, prípadne v noci mimo odberovej špičky. Zistite si, aký máte denný limit, aby ste neporušili podmienky odberu. Príliš vysoký odber by totiž mohol spôsobiť pokles tlaku v sieti u vás doma aj u susedov, v prípade vlastného zdroja zase pokles hladiny v okolitých studniach.
Pokiaľ si napriek tomu chcete bazén napustiť hneď, môžete si objednať cisternu na vodu u miestnej vodárenskej spoločnosti. Za vodu a dopravu zaplatíte jednorazovo a nemáte žiadne obmedzenia objemu. Z dôvodu možného preťaženia čistiarne odpadových vôd je tiež vhodné po sezóne bazén vypúšťať postupne. Vypúšťanie bazénovej vody na vlastný pozemok je zo zákona zakázané z dôvodu možnej kontaminácie podzemných vôd bazénovou chémiou.
Vôbec najnebezpečnejším je organické znečistenie, teda znečistenie riasami, baktériami a ďalšími mikroorganizmami. Tie môžu spôsobovať zdravotné problémy, ako je podráždenie kože a slizníc, ale aj infekcie či hnačky. Riasy sa navyše usadzujú na stenách bazéna a vytvárajú nepríjemný klzký sliz. Organické znečistenie zapríčiňuje aj nevzhľadný zákal a zápach vody, môžete vidieť zelenú alebo mliečnu vodu v bazéne.
Ďalším typickým problémom bazénov je zanesenie hrubými nečistotami, napríklad lístím, hmyzom, trávou a pod. Riziko tohto znečistenia je vysoké najmä pri nezakrytých bazénoch. Tieto nečistoty sú nielen nevzhľadné a nepríjemné, ale v bazéne rýchlo hnijú a spôsobujú ďalšie problémy s kvalitou vody.
Bazénová voda musí mať navyše optimálne hodnoty pH, alkality a tvrdosti, prípadne aj železitosti. Pokiaľ tieto hodnoty nie sú dodržiavané, dochádza k zakaleniu vody, zníženej účinnosti bazénovej chémie, podráždeniu kože a slizníc a ku korózii kovových častí bazéna.
Vodu v bazéne kontrolujte aspoň raz týždenne a po každom dopustení, a to dvoma spôsobmi:
● pohľadom zistite, či je voda v bazéne kalná, voda by mala byť priezračná a bez zafarbenia a zápachu,
● pomocou špeciálnych testov zmerajte hodnoty pH vody, alkality a tvrdosti.
Správna údržba bazéna potom spočíva v 3 krokoch: čistenie, dezinfekcia a úprava vody. Všetky 3 kroky by ste mali vykonávať preventívne, ale aj nárazovo pri zistení znečistenia.
Voda v bazéne musí byť priezračná a iskrivá.
Z dôvodu možných zdravotných problémov je dezinfekcia bazéna najdôležitejším krokom. Mikroorganizmy sa v bazénoch veľmi rýchlo množia, obzvlášť v horúcich dňoch. Typicky sa dezinfekcia vykonáva pomocou tabliet na čistenie vody na báze chlóru, ktoré sú priamo určené do bazénov. Pokiaľ ale hľadáte šetrnejšie a ekologickejšie riešenie, zvoľte niektorý z ďalších variantov:
● Dezinfekcia na báze aktívneho kyslíka: je šetrnejšia ako chlórová dezinfekcia, avšak nemožno ju používať v kombinácii s chlórom, obe dezinfekcie by tak totiž boli neúčinné.
● UV lampy: dajú sa ľahko pridať do bazénového okruhu. UV žiarenie ničí mikroorganizmy, pre 100% dezinfekciu je nutné do vody pridať aj chlór, ale iba zhruba pätinové množstvo.
● Soľnička: tento prístroj vyrába zo špeciálnej soli do bazéna pomocou elektrolýzy chlór, voda je teda mierne slaná. Chlór je vo vode obsiahnutý iba v malom množstve.
Na odstránenie mechanických nečistôt z bazéna sa najčastejšie používa piesková filtrácia. Pieskovú náplň filtra je nutné čistiť preplachom aspoň raz za 14 dní alebo častejšie podľa prevádzky. Životnosť pieskovej náplne je zhruba 2 roky, potom ju treba vymeniť. Pre menšie bazény je možné použiť aj kartušovú bazénovú filtráciu.
Steny a dno bazéna je vhodné navyše čistiť bazénovým vysávačom, na trhu sú k dispozícii ručné alebo robotické, ktoré bazén vyčistia úplne automaticky. Pravidelné používanie bazénového vysávača znižuje zanášanie pieskovej náplne filtra. Väčšie nečistoty z hladiny odstránite pomocou obyčajnej sieťky s rukoväťou.
Pre udržanie čistého bazéna je tiež dôležitá prevencia. Pred vstupom do bazéna sa preto vždy osprchujte a nepoužívajte mastné kozmetické prípravky. Zastrešenie alebo zakrytie bazéna výrazne znižuje jeho zanášanie.
Znečištená voda v bazéne je nebezpečná.
Čerpadlo je spoločne s filtrom najdôležitejším bazénovým príslušenstvom. Čerpadlá zaisťujú cirkuláciu vody v bazéne, čím umožňujú rozptýlenie bazénovej chémie a čistenie vody, teda jej prietok cez filter.
Výber bazénového čerpadla by sa mal odvíjať najmä od veľkosť bazéna v m3. Podľa toho sa určí vhodná čerpacia sila. Okrem toho sa pri výbere zamerajte na spotrebu energie a hlučnosť čerpadla k bazénu. Čerpadlo by ste mali púšťať denne zhruba na 6 hodín alebo podľa potreby.
Posledným a nemenej dôležitým krokom je úprava vody pomocou bazénovej chémie. Konkrétne je nevyhnutné udržiavať vhodné pH, alkalitu a tvrdosť vody.
Ideálne pH bazénovej vody je v rozmedzí 7,0-7,4, medzné hodnoty sú 6,5-7,6. Vysoké pH v bazéne (zásaditá voda) spôsobuje zákal vody, znižuje účinnosť dezinfekcií, dráždi kožu a oči. Naopak príliš nízke pH v bazéne (kyslá voda) spôsobuje koróziu, ale aj podráždenie. S pH je nerozlučne spojená aj alkalita vody v bazéne, ktorá by sa mala pohybovať v rozmedzí 80-120 ppm. Pri vyššej alebo nižšej alkalite nemožno dosiahnuť vhodnú hodnotu pH. Alkalitu aj pH je možné zvýšiť aj znížiť pomocou bazénovej chémie.
Rovnako je nutné upraviť príliš tvrdú alebo železitú vodu. Tieto látky síce nie sú zdraviu škodlivé ani vo vysokom množstve, spôsobujú ale nevzhľadný zákal a zafarbenie vody a škvrny na stenách bazéna.
Správna údržba bazéna je pre letné chvíle pohody dôležitá. Pokiaľ budete dodržiavať naše rady, už vám nič vaše vodné radovánky nepokazí.