Najčastejšie vyhľadávaní výrobcovia meracej a regulačnej techniky
.jpg)
Detektory dymu sú zariadenia určené na včasnú detekciu dymu pochádzajúceho najčastejšie z začínajúceho požiaru. Používajú sa ako samostatné požiarne hlásiče alebo zapojené vzájomne dohromady. S ohľadom na funkcie daného detektora môže disponovať zvukovou a/alebo vizuálnou signalizáciou, ktorá slúži na varovanie pred nebezpečenstvom požiaru. Iné detektory vysielajú snímané dáta do pripojených ústrední, ktoré ich spracujú a vyhodnotia. Detektory už niekoľko desaťročí slúžia na ochranu komerčných aj obytných budov, ďalších objektov, majetku a v neposlednom rade aj samotných osôb. Vďaka včasnému upozorneniu na potenciálne nebezpečenstvo poskytujú možnosť uhasiť požiar ešte v zárodku alebo sa dostať z objektu preč. Detektorom dymu za svoj život vďačí už nejeden človek. Napojené na hasičské systémy môžu rýchlo privolať profesionálnu pomoc.
Domácnosti uvítajú predovšetkým možnosti autonómnych detektorov s integrovanými signalizačnými funkciami, inak nazývaných ako požiarne hlásiče. Komerčné objekty, nemocnice, úrady a ďalšie verejné objekty do svojich priestorov inštalujú centrálne požiarne systémy, ktoré im umožňujú z jednej miestnosti sledovať stav v celej budove a dáta hneď z desiatok detektorov súčasne.
Najčastejšie rozmery detektorov sa pohybujú okolo d= 150 mm a výške 25 mm. Tvarom detektory pripomínajú disk, ale záleží na inovácii jednotlivých výrobcov.
Detektory fungujú na základe dvoch princípov - fyzikálneho a optického. Z fyzikálneho hľadiska rozlišujeme detektory ionizačné, z optického potom detektory fotoelektrické či častejšie nazývané optické.
Ionizačné detektory detekujú dym pomocou dvoch komôr. Jedna komora je uzavretá a slúži ako referenčná. Druhá komora je prístupná vzduchu z okolia. V oboch prebieha ionizácia vzduchu a následné vyhodnotenie nameraného toku elektrického prúdu. Výsledky sú neustále porovnávané medzi oboma komorami, či nedochádza k odchýlkam v otvorenej komore. Ak by do otvorenej komory vstúpili dymové častice, niektoré ióny sa pridajú k nim a prestanú viesť elektrický prúd. Detektor zaznamená vzniknutý rozdiel v elektrickom toku a spustí poplach. Ionizácia v oboch komorách prebieha vďaka rádioaktívnemu prvku Americium-241, ide však o tak malé množstvo, že vyvoláva len veľmi nízku úroveň žiarenia mimo zariadenie. Ionizačné detektory tak nepredstavujú významné radiologické riziko a sú pre okolie bezpečné, ak nedôjde k násilnému vniknutiu do ionizačnej komory alarmu. Komora sama funguje ako ionizačný štít pre žiarenie. Riziko expozície je zo strany ionizačného detektora pracujúceho klasickým spôsobom oveľa menšie ako prirodzené žiarenie pozadia.
Optické detektory disponujú zdrojom svetla, ktorý prechádza vzduchom a zaznamenáva akékoľvek odchýlky v svetelnej intenzite spôsobené dymom, prachom či inými látkami šíriacimi sa vzduchom. Môže ísť o infračervené, viditeľné či ultrafialové svetlo, zdrojom môže byť ako žiarovka či LED dióda, tak aj fotodióda (šošovka s fotoelektrickým prijímačom). Do menších priestorov postačí bodový detektor, ktorý presvetľuje prúdiaci vzduch vo svojej komore a môže tak rozpoznať dym z blízkeho ohňa na základe náhle rozptýleného svetla. Prípadne dym po vstupe do komory rozptýli svetelný lúč, čo spustí alarm. Do väčších priestorov, ako sú átriá a hľadiská, sa lepšie hodia detektory s optickými či s premietanými lúčmi. Detektor vysiela lúč infračerveného či ultrafialového svetla, ktorý je prijímaný buď ním samým, alebo prijímacím reflektorom. Ak je kvôli dymu prijímaný svetelný lúč slabší, detektor spustí alarm.
Optické detektory možno často nájsť v kombinovanej variante so snímačom tepla. Takáto varianta zabezpečuje vyššiu nepravdepodobnosť falošného poplachu.
Optické a ionizačné detektory Regin
|
 |
Každý typ má svoje pre a proti a záleží do akého priestoru má byť daný detektor umiestnený. Ionizačné detektory sú citlivejšie na malé častice dymu rýchlo horiacich požiarov, fotoelektrické detektory na druhej strane rýchlejšie zaznamenajú dym z tlejúcich začínajúcich ohňov, čo sa hodí predovšetkým v domácnostiach, kde hrozí vznietenie elektroinštalácie či požiar v kuchyni pri pečení a varení. Ionizačné detektory umiestnené v blízkosti kuchýň a garáží častejšie spínajú falošné poplachy, ku ktorým sú všeobecne náchylnejšie. U optických detektorov je potrebné dávať pozor na prach a hmyz, pretože hrozí upchatie prúdu svetla.
Podľa štúdií vykonaných rôznymi štátmi, reagujú optické detektory na začínajúce požiare prejavujúce sa postupným tlením rýchlejšie než ionizačné. Ide o rozdiel v rádoch desiatok minút, čo umožňuje včasnú evakuáciu a privolanie hasičskej pomoci.
V prípade požiarov s rýchlym nástupom a neviditeľnými časticami dymu sú lepšou variantou ionizačné detektory dymu. Rovnako sa viac hodia na detekciu tmavého až čierneho dymu, zatiaľ čo optické lepšie rozpoznávajú biely až šedý dym. Za ideálnu voľbu by sa teda dala považovať kombinácia oboch typov detektorov, alebo kombinácia optického detektora so snímačom tepla.
Na trhu v poslednej dobe pribúda počet aspiračných detektorov dymu (ASD), využiteľných v komplexných protipožiarnych systémoch veľkých budov. Ide o pokročilú a vysoko citlivú technológiu, ktorá nasáva v každej miestnosti vzduch vďaka malým hadičkám. Následne je vzduch analyzovaný a hodnotený na základe zistených dát zo všetkých miestností. Ak je v nejakej miestnosti zistená prítomnosť dymových častíc, je spustený alarm. Vhodné sú aspiračné detektory predovšetkým v miestach so zvýšeným prúdením vzduchu, kvôli ktorému by optické a ionizačné detektory nemuseli zistiť dym v raných začiatkoch. Ďalej sa hodia do miestností s vyšším potenciálnym rizikom vznietenia, ako sú počítačové miestnosti.
Detektory môžu slúžiť ako samostatné požiarne hlásiče, alebo byť zapojené dohromady v protipožiarnom systéme.
V domácnostiach sa najčastejšie využívajú samostatné detektory, ktoré zároveň slúžia ako požiarne hlásiče a vydávajú hlasitý zvukový signál. Niektoré môžu byť vzájomne prepojené, aby detektor, ktorý rozpozná hroziace nebezpečenstvo v jednej miestnosti, zároveň rozoznel hlásiče aj v ostatných miestnostiach. Zvukový signál je však často tou jedinou reakciou, ktorú sú tieto detektory v prípade hrozby schopné. Prepojenie môže byť ako drôtové, tak bezdrôtové.
Niektoré detektory slúžia len ako senzory a nazbierané dáta odosielajú do pripojenej ústredne, ktorá ich analyzuje, vyhodnotí a v prípade odchýlok od normálu spustí príslušné výstražné zariadenia.
Detektor dymu Regin
|
 |
Vopred je dobré zvážiť koľko miestností v domácnosti máme a ako ďaleko sú od seba vzdialené. Ďalej potom, či nám stačia detektory upozorňujúce na nebezpečenstvo len lokálne alebo aj na diaľku prostredníctvom vzdialenej komunikácie. Autonómne detektory fungujúce len ako siréna a vizuálny alarm sú najlacnejšou variantou. Na hroziace nebezpečenstvo upozorňujú len v danej miestnosti, kde sú nainštalované, čo môže byť v malom byte dostačujúce, pretože zvukový alarm začujeme aj v susednej miestnosti. Ak sme však mimo domu, nedostaneme o začínajúcom požiari žiadne správy a nemôžeme tak zabrániť škodám.
Do rodinného domu sa určite hodí viac vzájomne prepojených detektorov, aby bola zabezpečená počuteľnosť alarmu vo všetkých poschodiach a miestnostiach. V takom prípade už nie je od veci prepojené alarmy vybaviť vzdialenou komunikáciou, ktorá odošle informácie o požiari do mobilného zariadenia a umožní tak predísť väčším škodám na majetku.
Detektor dymu Honeywell
|
 |
Do veľkých, ale aj malých, komerčných objektov je určite praktickejšie inštalovať komplexný požiarny poplachový systém pozostávajúci z detektorov, ústredne či ústrední a poplašnej a výstražnej signalizácie. Detektory do týchto systémov bývajú drahšie ako autonómne detektory na batériové napájanie. Uplatnenie nájdu v komerčných a priemyselných objektoch, nemocniciach, ale aj na lodiach, vo vlakoch a v niektorých domácnostiach. Detektory samy o sebe nedisponujú zvukovou a vizuálnou signalizáciou, ale dáta odosielajú do ústredne, ktorá po ich vyhodnotení spustí externé výstražné zariadenia. Ústredňa môže zabezpečovať rôzne stupne ohrozenia a okrem externých výstrah môže ovládať zložitejšie funkcie, ako je evakuácia osôb a podobne.
Starším, ale stále používaným spôsobom zapojenia je paralelné prepojenie, kedy ústredňa spracováva signál od niekoľkých detektorov zapojených za sebou. Takto zapojené detektory tvoria jednu zónu a v ústredni môže byť takýchto zón zapojených viac. Ústredňa vníma každú zónu ako jeden celok. Je schopná určiť, ktorá zóna indikuje začínajúcu hrozbu, ale už nedokáže povedať, aký konkrétny detektor ju zaznamenal. Ak nepotrebujeme poznať konkrétne miesto vzniku hrozby, bohato nám tento systém postačí.
Dnešné systémy však ponúkajú aj možnosť jasného rozpoznania, ktorý detektor hrozbu zaznamenal. Ústredňa stále monitoruje jednotlivé zóny, ale v každej zóne dokáže presne určiť detektor indikujúci nebezpečenstvo. Každý detektor v systéme získava vlastné číslo či adresu, aby bol na ústredni ihneď určiteľný. Tieto systémy sú na obstaranie väčšinou drahšie, ale disponujú aj ďalšími funkciami, ktoré staršie, klasické systémy postrádajú. Medzi tieto funkcie patrí napríklad rôzne režimy citlivosti závislé na dennej dobe, určenie chýb v systéme, grafické zobrazenie detektorov na ústredni a ďalšie.
Ústredňa detekcie dymu Regin
|
 |
Najčastejším umiestnením detektorov je strop či stena, kde môžu najlepšie zaznamenať stúpajúci dym, ktorý prirodzene stúpa nahor. Detektor je rovnako dobré umiestniť rovno do miestnosti s potenciálne hroziacim rizikom (kuchyne, dielne, kotolne a pod.). Ale aj umiestnenie do spojovacích miestností, ako sú schodiská či chodby, prinesie rovnaký výsledok, len teoreticky o pár chvíľok oneskorený. Zároveň sa zmenšuje pravdepodobnosť falošného poplachu. Odporúčanou miestnosťou pre inštaláciu detektora dymu sú spálne, pretože človek v spánku prichádza o možnosť cítiť dym a včas reagovať. Prichytenie detektora je prevažne napevno pomocou skrutiek.
Klasickým spôsobom signalizácie je zvuková a vizuálna výstraha vo forme hlasitého tónu a blikajúceho svetla. Niektoré detektory disponujú možnosťou stlmenia alebo dočasného ztišenia pomocou tlačidla na kryte, čo sa hodí obzvlášť v prípadoch falošných poplachov v miestach, kde k nim môže dochádzať pomerne často (napr. v blízkosti kuchyne). Existujú ale aj poplašné zariadenia s hmatovými upozorneniami, vibračnými vankúšikmi, bleskami či diaľkovými výstražnými slúchadlami, ktoré sú určené predovšetkým pre rizikové skupiny starších ľudí a nepočujúcich, ktorí by sa pri obyčajnom alarme nemuseli prebudiť. U týchto skupín tiež lepšie fungujú zvuky o nižšej frekvencii.
Detektory môžu byť napájané z centrálneho poplašného systému alebo vyberateľnými dobíjacími batériami. Centrálne poplašné systémy veľkých komerčných či priemyselných objektov sú napájané zo siete zo záložnej batérie, aby aj v prípade výpadku prúdu systém nevypadol. Lacnejšie autonómne detektory sú často poháňané dobíjacími alebo jednorazovými batériami, ktoré je nutné po čase vymeniť. Niektoré detektory v sebe majú batériu len ako záložný zdroj pri výpadku prúdu. V prípade slabej či vybitej batérie detektory cvrlikajú, aby upozornili na jej výmenu. Odporúča sa batériu meniť aspoň raz ročne.
Určite áno. Zatiaľ čo komerčné a ďalšie objekty majú prítomnosť centrálneho poplašného systému nariadenú vládou, u bytov a rodinných domov, predovšetkým staršieho dátovania, často záleží iba na vôli majiteľa. Uvádza sa, že riziko úmrtia pri požiari klesá s prítomnosťou funkčného detektora dymu na polovicu. Inštaláciu detektora dôrazne odporúčajú aj hasiči. Aj lacný autonómny dymový detektor môže zachrániť životy a ochrániť majetok pred škodou.
Detektor dymu vydrží zhruba 8-10 rokov. Potom je lepšie ho vymeniť za nový. Odporúča sa pravidelná kontrola a aspoň raz ročne vymeniť batérie.
Povinnosť mať v budove, byte, dome detektor dymu je v slovenskej legislatíve zakotvená od roku 2008. Akákoľvek novostavba či rekonštrukcia vyžaduje zaobstaranie a umiestnenie autonómnej detekcie a signalizácie. V prípade bytov je nutné vybaviť každú bytovú jednotku jedným detektorom dymu, ktorý sa umiestni do tej časti bytu, kadiaľ vedie úniková cesta. Ak je byt väčší ako 150 m2, alebo ide o mezonetový byt, je nutné ho vybaviť ešte jedným detektorom vhodne umiestneným.
Bola.cz
