Najčastejšie vyhľadávaní výrobcovia meracej a regulačnej techniky
.jpg)
Detektory dymu sú zariadenia určené na včasnú detekciu dymu pochádzajúceho najčastejšie zo začínajúceho požiaru. Používajú sa ako samostatné požiarne hlásiče či zapojené vzájomne dohromady. S ohľadom na funkcie daného detektora môžu disponovať zvukovou alebo aj vizuálnou signalizáciou, ktorá slúži na varovanie pred nebezpečenstvom požiaru. Iné detektory vysielajú snímané dáta do pripojených ústrední, ktoré ich spracujú a vyhodnotia. Detektory už niekoľko desaťročí slúžia k ochrane komerčných i obytných budov, ďalších objektov, majetku a v neposlednom rade aj samotných osôb. Vďaka včasnému upozorneniu na potenciálne nebezpečenstvo poskytujú možnosť uhasiť požiar ešte v zárodku alebo sa dostať z objektu preč. Detektorom dymu za svoj život vďačí už nejeden človek. Napojené na hasičské systémy môžu rýchlo privolať profesionálnu pomoc.
Domácnosti uvítajú predovšetkým možnosti autonómnych detektorov s integrovanými signalizačnými funkciami, inak nazývanými ako požiarne hlásiče. Komerčné objekty, nemocnice, úrady a ďalšie verejné objekty do svojich priestorov inštalujú centrálne požiarne systémy, ktoré im umožňujú z jednej miestnosti sledovať stav v celej budove a dáta hneď z desiatok detektorov súčasne.
Najčastejšie rozmery detektorov sa pohybujú okolo d = 150 mm a s výškou 25 mm. Tvarom detektory pripomínajú disk, ale záleží na inovácii jednotlivých výrobcov.
Detektory fungujú na základe dvoch princípov - fyzikálneho a optického. Z fyzikálneho hľadiska rozoznávame detektory ionizačné, z optického potom detektory fotoelektrické či častejšie nazývané optické.
Ionizačné detektory detekujú dym pomocou dvoch komôr. Jedna komora je uzavretá a slúži ako referenčná. Druhá komora je prístupná vzduchu z okolia. V oboch prebieha ionizácia vzduchu a následné vyhodnotenie nameraného toku elektrického prúdu. Výsledky sú neustále porovnávané medzi oboma komorami, či nedochádza k odchýlkam v otvorenej komore. Ak by do otvorenej komory vstúpili dymové častice, niektoré ióny sa pridajú k nim a prestanú viesť elektrický prúd. Detektor zaznamená vzniknutý rozdiel v elektrickom toku a spustí poplach. Ionizácia v oboch komorách prebieha vďaka rádioaktívnemu prvku Amerícium-241, jedná sa však o tak malé množstvo, že vyvoláva len veľmi nízku úroveň žiarenia mimo zariadenia. Ionizačné detektory tak nepredstavujú významné rádiologické riziko a sú pre okolie bezpečné, pokiaľ nedôjde k násilnému vniknutiu do ionizačnej komory alarmu. Komora sama funguje ako ionizačný štít pre žiarenie. Riziko expozície je zo strany ionizačného detektora pracujúceho klasickým spôsobom oveľa menšie ako prirodzené žiarenie pozadia.
Optické detektory disponujú zdrojom svetla, ktorý prechádza vzduchom a zaznamenáva akékoľvek odchýlky vo svetelnej intenzite spôsobenej dymom, prachom či inými látkami šíriacimi sa vzduchom. Môže sa jednať o infračervené, viditeľné či ultrafialové svetlo, zdrojom môže byť ako žiarovka či LED dióda, tak i fotodióda (šošovka s fotoelektrickým prijímačom). Do menších priestorov vystačí bodový detektor, ktorý presvecuje prúdiaci vzduch vo svojej komore a môže tak rozpoznať dym z blízkeho ohňa na základe rozptýleného svetla. Prípadne dym po vstupe do komory rozptýli svetelný lúč, čo spustí alarm. Do väčších priestorov, ako sú átriá a hľadiska, sa lepšie hodia detektory s optickými či s premietanými lúčmi. Detektor vysiela lúč infračerveného či ultrafialového svetla, ktorý je prijímaný buď ním samým, alebo prijímajpcim reflektorom. Ak je kvôli dymu prijímaný svetelný lúč slabší, detektor spustí alarm.
Optické detektory možno často nájsť v kombinovanej variante so snímačom tepla. Takáto varianta zaisťuje vyššiu nepravdepodobnosť falošného poplachu.
Optické a ionizačné detektory Regin
|
 |
Každý typ má svoje pre a proti a záleží do akého priestoru má byť daný detektor umiestnený. Ionizačné detektory sú citlivejšie na malé častice dymu rýchlo horiacich požiarov, fotoelektrické detektory na druhú stranu rýchlejšie zaznamenajú dym z tlejúceho začínajúceho ohňa, čo sa hodí predovšetkým v domácnostiach, kde hrozí vznietenie elektroinštalácie alebo požiar v kuchyni pri pečení a varení. Ionizačné detektory umiestnené v blízkosti kuchýň a garáží častejšie spínajú falošné poplachy, ku ktorým sú všeobecne náchylnejšie. U optických detektorov je potrebné dať pozor na prach a hmyz, pretože hrozí upchatie prúdu svetla.
Podľa štúdií vykonaných rôznymi štátmi, reagujú optické detektory na začínajúce požiare prejavujúce sa postupným tlením skôr než ionizačné. Ide o rozdiel v rádoch desiatok minút, čo umožňuje včasnú evakuáciu a privolanie hasičskej pomoci.
V prípade požiarov s rýchlym nástupom a neviditeľnými čiastočkami dymu sú lepším variantom ionizačné detektory dymu. Rovnako sa viac hodia na detekciu tmavého až čierneho dymu, zatiaľ čo optické lepšie rozpoznávajú biely až šedý dym. Za ideálnu voľbu by sa teda dala považovať kombinácia oboch typov detektorov, alebo kombinácia optického detektora so snímačom tepla.
Na trhu v poslednej dobe pribúda množstvo aspiračných detektorov dymu (ASD), využiteľných v komplexných protipožiarnych systémoch veľkých budov. Jedná sa o pokročilú a vysoko citlivú technológiu, ktorá nasáva v každej miestnosti vzduch vďaka malým hadičkám. Následne je vzduch analyzovaný a hodnotený na základe zistených dát zo všetkých miestností. Pokiaľ je v nejakej miestnosti zistená prítomnosť dymových častíc, je spustený alarm. Vhodné sú aspiračné detektory predovšetkým v miestach so zvýšeným prúdením vzduchu, kvôli ktorému by optické a ionizačné detektory nemuseli zistiť dym v počiatočnom štádiu. Ďalej sa hodia do miestností s vyšším potenciálnym rizikom vznietenia, ako sú počítačové miestnosti.
Detektory môžu slúžiť ako samostatné požiarne hlásiče, alebo byť zapojené dohromady v protipožiarnom systéme.
V domácnostiach sa najčastejšie využívajú samostatné detektory, ktoré zároveň slúžia ako požiarne hlásiče a vydávajú hlasný zvukový signál. Niektoré môžu byť vzájomne prepojené, aby detektor, ktorý rozpozná hroziace nebezpečenstvo v jednej miestnosti, zároveň rozozvučal hlásiče aj v ostatných miestnostiach. Zvukový signál je však často tou jedinou reakciou, ktorú sú tieto detektory v prípade hrozby schopné. Prepojenie môže byť ako drôtové, tak bezdrôtové.
Niektoré detektory slúžia len ako senzory a nazbierané dáta odosielajú do pripojenej ústredne, ktorá ich analyzuje, vyhodnotí a v prípade odchýlok od normálu spustí príslušné výstražné zariadenie.
Detektor dymu Regin
|
 |
Vopred je dobré zvážiť koľko miestností v domácnosti máme a ako ďaleko sú od seba vzdialené. Ďalej potom, či nám stačia detektory upozorňujúce na nebezpečenstvo len lokálne alebo aj na diaľku prostredníctvom vzdialenej komunikácie. Autonómne detektory fungujúce len ako siréna a vizuálny alarm sú najlacnejším variantom. Na hroziace nebezpečenstvo upozorňujú len v danej miestnosti, kde sú nainštalované, čo môže byť v malom byte dostačujpce, pretože zvukový alarm začujeme aj vo vedľajšej miestnosti. Ak sme však mimo dom, nedostaneme o začínajúcom požiari žiadne správy a nemôžeme tak zabrániť škodám.
Do rodinného domu sa určite hodí viac vzájomne prepojených detektorov, aby bola zaistená počuteľnosť alarmu vo všetkých poschodiach a miestnostiach. V takom prípade už nie je od veci prepojené alarmy vybaviť vzdialenou komunikáciou, ktorá odošle informácie o požiari do mobilného zariadenia a umožní tak predísť väčším škodám na majetku.
Detektor dymu Honeywell
|
 |
Do veľkých, ale aj malých, komerčných objektov je určite praktickejšie inštalovať komplexný požiarny poplachový systém zostávajúci z detektorov, ústredne či ústrední a poplašnej a výstražnej signalizácie. Detektory do týchto systémov bývajú drahšie ako autonómne detektory na batériové napájanie. Uplatnenie nájdu v komerčných a priemyselných objektoch, nemocniciach, ale aj na lodiach, vo vlakoch a v niektorých domácnostiach. Detektory samy o sebe nedisponujú zvukovou a vizuálnou signalizáciou, ale dáta odosielajú do ústredne, ktorá po ich vyhodnotení spustí externé výstražné zariadenia. Ústredňa môže zabezpečovať rôzne stupne ohrozenia a okrem externých výstrah môže ovládať zložitejšie funkcie, ako je evakuácia osôb a podobne.
Starším, ale stále používaným spôsobom zapojenia je paralelné prepojenie, kedy ústredňa spracováva signál od niekoľko detektorov zapojených za sebou. Takto zapojené detektory tvoria jednu zónu a v ústredni môže byť takých zón zapojených viac. Ústredňa vníma každú zónu ako jeden celok. Je schopná určiť, ktorá zóna indikuje začínajúcu hrozbu, ale už nedokáže povedať, aký konkrétny detektor ju zaznamenal. Ak nepotrebujeme poznať konkrétne miesto vzniku hrozby, bohato nám tento systém postačí.
Dnešné systémy však ponúkajú aj možnosť jasného rozpoznania, ktorý detektor hrozbu zaznamenal. Ústredňa stále monitoruje jednotlivé zóny, ale v každej zóne dokáže presne určiť detektor indikujúci nebezpečenstvo. Každý detektor v systéme získava vlastné číslo či adresu, aby bol na ústredni ihneď určiteľný. Tieto systémy sú na obstaranie väčšinou drahšie, ale disponujú aj ďalšími funkciami, ktoré staršie, klasické systémy postrádajú. Medzi tieto funkcie patria napríklad rôzne režimy citlivosti závislé na dennej dobe, určenie chýb v systéme, grafické zobrazenie detektorov na ústredni a ďalšie.
Ústredňa detekcie dymu Regin
|
 |
Najčastejším umiestnením detektorov je strop či stena, kde môžu najlepšie zaznamenať stúpajúci dym, ktorý prirodzene stúpa nahor. Detektor je tiež dobré umiestniť rovno do miestnosti s potenciálne hroziacim rizikom (kuchyne, dielne, kotolne a pod.). Ale aj umiestnenie do spojovacích miestností, ako sú schodiská či chodby, prinesie rovnaký výsledok, len teoreticky o pár chvíľok oneskorený. Zároveň sa zmenšuje pravdepodobnosť falošného poplachu. Odporúčané miestností pre inštaláciu detektora dymu sú spálne, pretože človek v spánku prichádza o možnosť cítiť dym a včas reagovať. Pripevnenie detektora je prevažne napevno pomocou skrutiek.
Klasickým spôsobom signalizácie je zvuková a vizuálna výstraha vo forme hlasného tónu a blikajúceho svetla. Niektoré detektory disponujú možnosťou stlmenia alebo dočasného stíšenia pomocou tlačidla na kryte, čo sa hodí obzvlášť v prípadoch falošných poplachov v miestach, kde k nim môže dochádzať pomerne často (napr. v blízkosti kuchyne). Existujú ale aj poplašné zariadenia s hmatovými upozorneniami, vibračnými vankúšikmi, bleskami či diaľkovými výstražnými slúchadlami, ktoré sú určené predovšetkým pre rizikové skupiny starších ľudí a nepočujúcich, ktorí by sa pri obyčajnom alarme nemuseli prebudiť. Pri týchto skupinách tiež lepšie fungujú zvuky s nižšou frekvenciou.
Detektory môžu byť napájané z centrálneho poplašného systému alebo vyberateľnými dobíjacími batériami. Centrálne poplašné systémy veľkých komerčných či priemyselných objektov sú napájané zo siete zo záložnej batérie, aby aj v prípade výpadku prúdu systém nevypadol. Lacnejšie autonómne detektory sú často poháňané nabíjateľnými alebo jednorazovými batériami, ktoré je nutné po čase vymeniť. Niektoré detektory v sebe majú batériu len ako záložný zdroj pri výpadku prúdu. V prípade slabej alebo vybitej batérie detektory cvrlikajú, aby upozornili na jej výmenu. Odporúča sa batériu meniť aspoň raz ročne.
Určite áno. Kým komerčné a ďalšie objekty majú prítomnosť centrálneho poplašného systému nariadenú vládou, pri bytoch a rodinných domoch, predovšetkým staršieho datovania, často záleží len na vôli majiteľa. Uvádza sa, že riziko úmrtia pri požiari klesá s prítomnosťou funkčného detektora dymu na polovicu. Inštaláciu detektora dôrazne odporúčajú aj hasiči. Aj lacný autonómny dymový detektor môže zachrániť životy a ochrániť majetok pred škodou.
Detektor dymu vydrží zhruba 8-10 rokov. Potom je lepšie ho vymeniť za nový. Odporúča sa pravidelná kontrola a aspoň raz ročne vymeniť batérie.
Nutnosť mať v budove, byte, dome detektor dymu je v českej legislatíve zakotvená od roku 2008. Akákoľvek novostavba či rekonštrukcia vyžaduje obstaranie a umiestnenie autonómnej detekcie a signalizácie. V prípade bytov je nutné vybaviť každú bytovú jednotku jedným detektorom dymu, ktorý sa umiestni do tej časti bytu, kadiaľ vedie úniková cesta. Ak je byt väčší ako 150 m2, alebo sa jedná o mezonetový byt, je nutné ho vybaviť ešte jedným detektorom vhodne umiestneným.
Bola.cz