Najčastejšie vyhľadávaní výrobcovia meracej a regulačnej techniky
Hoci je v dnešnej dobe detekcia nebezpečných plynov už bežnou súčasťou domácností, pracovísk aj verejných budov, mnoho ľudí stále tápe v tom, aký je rozdiel medzi oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým. Hoci majú tieto nebezpečné plyny podobné názvy aj niektoré vlastnosti a oba sú pre človeka smrteľne jedovaté, ide o úplne odlišné plyny, ktorých zámienka so sebou nesie veľké riziko pre vaše zdravie aj životy.
Oxid uhličitý (CO2), predtým nazývaný kysličník uhličitý, vzniká najmä počas dýchania, ale aj ďalších biochemických procesov. Produkujú ho fotosyntetizujúce rastliny aj mikroorganizmy, vzniká tiež pri spaľovaní. Je teda prirodzenou súčasťou ovzdušia. Oxid uhličitý je ťažší ako vzduch, a preto sa drží najmä pri zemi. V domácnostiach sa jeho koncentrácia nebezpečne zvyšuje obvykle pri nedostatočnom vetraní malých miestností s vyšším počtom ľudí, zvierat a rastlín (tzv. vydýchaný vzduch). Veľmi dôležité je preto pravidelné vetranie priestoru buď prirodzené (otvorením okien) alebo moderným riešením prostredníctvom systému riadeného vetrania so spätným získavaním tepla.
Oxid uhoľnatý (CO) sa v atmosfére prirodzene nachádza naopak iba v nepatrnom množstve. Vzniká najmä nedokonalým spaľovaním, teda v prípade, že k plameňu nie je zabezpečený dostatočný prísun kyslíka. V domácnostiach tento jav najčastejšie spôsobuje slabý ťah komína (jeho upchatie či zanesenie) alebo zlé tesnenie či iná závada na plynových spotrebičoch. Nedokonalé spaľovanie vzniká aj v prípade, že je teplota spaľovania príliš nízka (doutnanie ohňa) alebo doba spaľovania príliš krátka. Zdrojom oxidu uhoľnatého sú aj spaľovacie motory, cigaretový dym a rôzne priemyselné odvetvia. Je nepatrne ľahší ako vzduch, vo vzduchu sa teda rozptyľuje, ale jeho koncentrácia je obvykle vyššia pod stropom.
Medzi ďalšie pre človeka jedovaté plyny patrí napríklad oxid dusnatý či oxid siričitý. Výskyt týchto plynov v bežnej atmosfére je ale minimálny. Oxid siričitý je sopečný plyn a vzniká počas vulkanickej činnosti, oxid dusnatý je paradoxne dôležitou súčasťou ľudského organizmu, v atmosfére oxiduje na oxid dusičitý.
.jpg)
Kotly, krby a kachle predstavujú v domácnostiach riziko zvýšenej koncentrácie CO aj CO2.
Oba tieto jedovaté plyny sú zákerné najmä tým, že sú bez farby, zápachu aj chuti. Zmyslami ich človek teda nemôže odhaliť. Nebezpečnú koncentráciu môžete včas zistiť iba vďaka vhodne nainštalovaným detektorom plynu. Aká je teda limitná koncentrácia CO2 a CO?
Prirodzená koncentrácia oxidu uhličitého vo vonkajšom ovzduší je 0,04 %. Pri obsahu CO2 vo vzduchu okolo 5-10 % spôsobuje tento plyn bezvedomie, koncentrácia nad 20 % vedie k úmrtiu. V SR je limit vo vnútri budov stanovený na 0,15 % čiže 1500 ppm CO2.
Prirodzená koncentrácia oxidu uhoľnatého v ovzduší sa pohybuje okolo 0-10 ppm, v domácnostiach s plynovým kotlom a v mestských aglomeráciách môže byť táto hodnota až 200 ppm. Prvé príznaky otravy oxidom uhoľnatým sa objavia pri koncentrácii okolo 200 ppm, život ohrozujúca je koncentrácia nad 400 ppm.
CO sa chemicky viaže na hemoglobín, čím pri väzbe vytlačí kyslík. Hemoglobín potom prechádza na karbonyl-hemoglobín a po tele už neprenáša kyslík. Človek sa potom udusí. CO2 nie je jedovatý, ale je pre človeka nedýchateľný. Prvé príznaky účinku na telo CO2 aj CO sú nešpecifické – medzi tie najčastejšie patrí malátnosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, únava a zmätenosť. Toto môže viesť až k úmrtiu alebo k nezvratnému poškodeniu životne dôležitých orgánov.
.jpg)
Prvé príznaky otravy plynom sú nešpecifické, patria medzi ne napríklad únava a bolesť hlavy.
Oxid uhličitý v bežnej domácnosti nedosahuje životu nebezpečnú koncentráciu, ale môže spôsobovať zdravotné problémy a značný diskomfort. Oxid uhoľnatý je pre človeka oveľa nebezpečnejší, pretože k jeho zvýšenej koncentrácii a následnej otrave dochádza v domácnostiach veľmi rýchlo a nepozorovane. Pri otrave oxidom uhoľnatým sa prvotné príznaky stupňujú, možno pozorovať začervenanie kože a slizníc, postihnutý upadá do bezvedomia a dochádza k tzv. vnútornému uduseniu. Vnútorné udusenie je výraz pre stav, keď človek môže dýchať, kyslík sa dostáva do pľúc, avšak je narušený jeho prenos do tkanív. Ide o život ohrozujúci stav, podobne ako vonkajšie udusenie.
Pre zabezpečenie bezpečnosti pred otravou oxidom uhličitým a oxidom uhoľnatým je nevyhnutné dodržiavať 3 kroky: prevencia, detekcia a znalosť krízových postupov.
V prípade oboch plynov je nevyhnutné dbať predovšetkým na dostatočné vetranie. Pravidelné vetranie znižuje koncentráciu CO2 a zlepšuje kvalitu vzduchu, ale predovšetkým zabezpečuje dostatočný prísun kyslíka k plameňom, čím sa znižuje riziko vzniku CO.
Nezbytnou prevenciou sú aj pravidelné revízie plynových spotrebičov, kotlov a komínov. Revízie sú podľa zákona povinné minimálne raz ročne.
Detektor úniku plynu je jediným skutočne účinným spôsobom, ako spoznať únik plynu. Aj napriek dostatočnému vetraniu a pravidelným revíziám spotrebičov nemožno nikdy riziko zvýšenej koncentrácie CO a CO2 vylúčiť. Keďže tieto plyny nemožno odhaliť zmyslami, nezostáva než prenechať túto prácu spoľahlivým hlásičom.
Ak máte doma krb, kachle, kotol alebo akékoľvek iné plynové spotrebiče, je detektor oxidu uhoľnatého absolútne nevyhnutnou súčasťou bezpečnej domácnosti. Detektory CO vyberajte od zavedených výrobcov, neznačkové a lacné produkty môžu byť značne nespoľahlivé. Detektory oxidu uhoľnatého sa umiestňujú pod strop.
.png)
Detektor oxidu uhoľnatého Honeywell.
Hlásiče CO2 vám zase pomôžu strážiť kvalitu ovzdušia v domácnosti. Ako sme už spomenuli, v bežných podmienkach tento plyn nemôže dosiahnuť takú koncentráciu, ktorá by spôsobila závažné otravy, ale môže byť príčinou zdravotných problémov, akými sú problémy so spánkom, bolesti hlavy, únava a pod. Detektory a čidlá na meranie CO2 sa umiestňujú zhruba do výšky očí.
Prvá pomoc v prípade zvýšenej koncentrácie CO2 v miestnosti spočíva vo vyvetraní a vynesení postihnutého na čerstvý vzduch. V prípade otravy CO je postup zložitejší, pretože pri vynášaní postihnutého by sa mohol otráviť aj záchranca. Pri vynášaní je preto nevyhnutné nedýchať, a to ani cez rúško či inú ochranu dýchacích ciest. Aj jeden nádych by mohol mať fatálne následky!
Ak postihnutý ani po vynesení na čerstvý vzduch nedýcha, začnite resuscitáciu a okamžite privolajte záchrannú službu.
Zákon stanovuje povinnosť detekcie oxidu uhoľnatého iba pre konkrétne typy priestorov, napríklad pre parkovacie domy a podzemné garáže. Ďalej existuje povinnosť tento jedovatý plyn detekovať na všetkých pracoviskách, kde hrozí jeho zvýšená koncentrácia, napríklad v spaľovniach – každý zamestnávateľ má totiž povinnosť zabezpečiť bezpečnosť práce a ochranu zdravia zamestnancov, pričom riziká sa posudzujú individuálne.
V domácnostiach táto povinnosť neexistuje, avšak inštalácia detektorov CO sa dôrazne odporúča vo všetkých domácnostiach, kde sa nachádzajú krby, kachle či plynové spotrebiče a kotly. Zákon ďalej stanovuje určité povinné kroky prevencie vzniku CO v domácnostiach. Medzi tie patrí najmä pravidelné revízie a čistenie plynových spotrebičov a spalinových ciest. Revízie a údržba by podľa platnej vyhlášky mali prebiehať raz ročne, vždy pred začiatkom vykurovacej sezóny. V prípade pevných a kvapalných palív a kotlov s výkonom nad 50 kW sa frekvencia čistenia spalinových ciest zvyšuje na 2-3x ročne.
Čo sa detekcie oxidu uhličitého týka, opäť platí, že každý zamestnávateľ musí zabezpečiť svojim zamestnancom bezpečnosť práce. Nebezpečná koncentrácia oxidu uhličitého vzniká napríklad v pivovaroch a vínnych pivniciach, skleníkoch, spaľovniach, kotolniach, šachtách a pod. V týchto prípadoch je detekcia CO2 povinná.
Bola.cz
